Jana Kušnierová
výtvarníčka
Narodila sa v učiteľskej rodine; obidvaja rodičia boli milovníci umenia tak výtvarného, ako aj hudobného a tiež literatúry. Keďže boli hudobne aj výtvarne nadaní, v tomto duchu vychovávali aj svoje deti. Otec hral na husle, maľoval, písal básne, piesne a dokonca skladal aj hudbu. Mama bola tiež výtvarne aj hudobne nadaná.
Už v rannom veku autorku rodičia prihlásili do výtvarného krúžku k výtvarníčke Margaréte Csiskovej, ktorá bývala pri kaštieli v Betliari. Výtvarníčka spolu so svojou sesternicou a malým synovcom bola násilne presídlená z Bratislavy. Bolo to pre kaštieľ šťastie, pretože sesternica Dr. Alžebeta Günterová zachránila kaštieľ ako múzeum, spracovala obytný kaštieľ Andrássyovcov ako múzeum, aby ho mohli obdivovať aj ďaľšie generácie. Dnes sa odovzdáva Cena Alžebety Günterovej zaslúžilým pracovníkom ochrany pamiatok, dostala ju aj moja sestra Edita Kušnierová. / V 50.ych rokoch bolo z kaštieľa v pláne urobiť internát baníckeho učilišťa./
Teda najčastejšiu témou výtvarného krúžku detí pod vedením Margaréty Csiskovej maľovanie v prostredí Betliarskeho parku. Práve toto prostredie s historickým Andrássyovským kaštieľom a citlivé vedenie „Tety Gréty“, ako ju vtedy volali deti, poznamenalo jej celý nasledujúci profesijný život.
Po ukončení gymnázia v Rožňave v r. 1970 pokračovala v štúdiách na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove, odbor Výtvarná výchova, keďže po normalizácii po 1968 roku bolo priam nemožné dostať sa na štúdiá do Bratislavy. Po ukončení fakulty v r. 1974 nastúpila do zamestnania v Okresnom dome pionierov a mládeže ako vedúca kultúrno-umeleckej činnosti, čiže mala na starosti záujmovú činnosť detí na školách v okrese v oblasti výtvarnej, literárnej, hudobnej. Pretože bola výtvarníčka, sústredila sa na oblasť výtvarnú, kde sa jej podarilo pozdvihnúť úroveň výtvarnej výchovy na školách v okrese.
Potom učila niekoľko rokov na ZŠ na Zlatej ulici , doteraz školu zdobia jej nástenné maľby, a učila tiež výtvarnú výchovu 2 roky v prime, sekunde a tercii v Gymnáziu P. J. Šafárika..
Jej posledné pracovisko, Základná umelecká škola, bolo tým pracoviskom, kde mohla najviac uplatniť svoje výtvarné pedagogické schopnosti. Ako vedúcej výtvarného odboru sa jej podarilo vychovať mnoho generácií detí a študentov, ktorí sa vďaka tejto škole dostali tak na stredné, ako aj vysoké školy s výtvarným zameraním. Mnoho jej žiakov je absolventov stredných umeleckých priemysloviek, ako aj hotových architektov, kunshistorikov, maliarov, reštaurátorov, grafikov , ešte teraz študujúcich na vysokých a stredných školách. Žiaci tu získavali nielen zručnosti a návyky v kresbe, maľbe, sochárstve, ale aj v teórii výtvarného umenia.
Od začiatku pôsobenia v Rožňave spolupracovala s Okresným osvetovým strediskom pri organizovaní výtvarných súťaží, plenérov a výstav. Pri príležitosti jej životného jubilea a zároveň otvorenia výstavy V znamení strelca v r. 2011 bola Národným osvetovým strediskom vyznamenaná za dlhoročnú aktívnu činnosť a rozvoj neprofesionálneho umenia na Slovensku.
Prvá jej autorská výstava bola v galérii Baníckeho múzea v r. 1994 pod názvom Prierez tvorbou. Druhá výstava pod názvom Jeseň v betliarskom parku bola inštalovaná v priestoroch Múzea v Betliari v r. 1996.
V r. 2001 pri príležitosti životného jubilea 50. rokov pripravila výstavu pod názvom Výber z tvorby , v priestoroch galérie Baníckeho múze.
V rámci dní mesta Rožňavy ,na požiadanie mesta bola v priestoroch Regionálneho kultúrneho strediska otvorená výstava pod názvom Veduty Rožňavy a iné v r. 2009.
Opäť na požiadanie Csemadoku v rámci gemerských dní inštalovala tu v priestoroch galérie svoju výstavu Poézia vody bolo to v r. 2010
Zaujímavou výstavou čo do techniky bola enkaustická výstava V znamení strelca k autorkinej 60-tke, tiež inštalovaná tu v priestoroch galérie v r. 2011.
Výstava v r. 2017 Z rodného kraja venovaná pamiatke svojej mamy ,bola inštalovaná dvakrát v Betliari aj v Regionálnom kultúrnom stredisku v Rožňave.
Najrozsiahlešou výstavou bola výstava Špachtľou a štetcom . Počet obrazom 48 zaplnil 3 miestnosti galérie baníckeho múzea, bola to zatiaľ najúspešnejšia jej výstava v r. 2019.
Poslednou jej výstavou v Galérii výtvarného uzmenia v Rožňave v r. 192-22 bola výstava Obrazy môjho života . Okrem stabilných prírodných motívov z jej najobľúbenejšieho betliarskeho parku /väčšinou maľované olejom/, sa tu môžete stretnúť s rožňavskými zákutiami, vedutami , ale aj s obrazmi z autorkinho života, ktoré sú spracované abstraktnejšou technikou akrylu.
Okrem týchto 9 výstav sa zúčastňovala spoločných výstav tak v Galérii výtvarného umenia Baníckeho múze a v Rožňave v Okresnom osvetovom stredisku v Rožňave ako aj v rodnej obci v Betliari.
Za túto aktívu činnosť v oblasti výtvarného umenia jej bola v r. 1922 udelená Cena mesta Rožňavy.
